Kaltenbornova metodika

Kaltenbornova metodika je v podstate zostava  troch cvikov, ktoré sa využívajú najmä pri vertebrogénnych poruchách chrbtice, na uvoľnenie mäkkých blokád určitého pohybového úseku  – hlavne tam tam, kde recidivujú. Preventívne zabraňujú blokádam. Pohyby sa musia robiť pomaly. Švihové pohyby sú nevhodné, pretože ich nemožno cieliť segmentovo do daného úseku chrbtice a môžu vyvolať nežiadúcu reflexnú kontrakciu.

Pomocou tejto metodiky sa dajú rozhýbať – zmobilizovať hlavné úseky chrbtice i segment, ktorý je zablokovaný. Blokáda je bolestivá a je chránená spazmom, ktorý je produktom blokády. Preto zostáva znehybnený celý antalgický segment, ktorý sa bežne používanými cvikmi pri vertebrogénnych poruchách nedá precvičiť.

Zostavu tvoria tri cviky, ktoré sa vykonávajú v štyroch polohách. Tieto zabezpečujú cielený pohyb v danom úseku chrbtice. Cviky je potrebné realizovať dôsledne v každej nastavenej polohe, pokiaľ chceme zabezpečiť cielenie do určitého segmentu.

Kineziologický poznatok: Vrchol pohybu, t. j. maximálny bod možného pohybu je vždy v precvičovanom úseku chrbtice.

Napríklad: Stredná a horná drieková chrbtica

  1. a) Východisková poloha: Podpor kľačmo, HK v šírke pliec, ruky smerujú kolmo na podložku (poloha štvornožky), stehná s trupom a s predkolením tvoria pravý uhol.
  2. b) Pohyb:
  1. Flexia a extenzia – flexia s nádychom sa strieda s extenziou spojenou s výdychom (guľatenie a prehýbanie chrbta).
  1. Inklinácie – hlava, trup, prsty rúk a predkolenie sa otáčajú na súhlasnú stranu – nádych, východisková poloha – výdych. Pohyb sa vykonáva striedavo vľavo a vpravo.
  1. Rotácie – pacient striedavo upažuje vzad PHK (ĽHK) a súčasne za ňou otáča hlavu s trupom – nádych (pri pohľade zhora trup a HK tvoria pravý uhol), východisková poloha – výdych.