Mäkké techniky

Tu popíšeme niektoré vybrané mäkké techniky. Na určenie lokality, kde budeme realizovať mäkké techniky, je najdôležitejši vyšetrenie dotykom (palpácia

Prakticky spájame vyšetrenie s terapiou, keď po zdiagnostikovaní bariéry pritlačíme celé dlane na inkriminované miesto kože pacienta a snažíme sa posunúť kožu s podkožím voči fasciám. Za normálnych okolností je tento pohyb možný až po mäkkú fyziologickú bariéru. Zároveň si terapeut všíma všetky charakteristiky spomínané nad týmto miestom. Pri zistení patologickej bariéry so zníženou posunlivosťou pokračujeme priamo v terapii udržaním plošného tlaku smerom proti patologickej bariére v trvaní viac ako minútu. Po takomto čase sa obyčajne posunlivosť zlepší a bariéra uvoľní. Z plošného diagnostického manévra sú potom podľa lokalít vydelené modifikácie:

Protismerný pohyb fascií na hlave.

Protismerný pohyb na fascie trupu

Protismerný posun na dolnú chrbtovú fasciu.

Terapia protismernou riasou vo forme „S“ alebo „C“

Táto technika sa najvhodnejšie využíva na skrátené svaly a ich fascie, ktoré sú dobre prístupné (m. sternocleidomastoideus, m. trapezius, flexory kolien, prípadne iné). Sú to teda skrátené svalové vlákna vo svaloch, ktoré sú pomerne tenké – prvé dva vymenované, alebo objemné – vymenovaný tretí v poradí.

Podľa toho aj terapeut použije buď palec, alebo ukazovák na jednej a druhej ruke a pôsobí tak, aby tlakom vytvoril zo svalových vlákien písmeno „S“.

V druhom prípade musí pomerne veľkú svalovú masu uchopiť všetkými prstami a dlaňami a pôsobí protismerne celými rukami. Iný variant vytvára zo svalových vlákien písmeno „C“, čím dochádza k pretiahnutiu fascií a samotných vlákien.

Ťah voči sebe medzi dvoma prstami sa využíva pri malých plochách na povrchovo uložené štruktúry, keď terapeut priloží vedľa seba napríklad dva ukazováky alebo dva palce a vyvíja silu smerom od seba.

Šticovanie

Osobitý variant využíva pri posune fascií „šticovanie“, keď terapeut uchopí medzi prsty vlasy pacienta a pôsobí ťahom v smere proti patologickej bariére, následkom čoho dochádza k uvoľneniu.

Príklad: Pacient leží na bruchu, hlavu si oprie o čelo, terapeut sedí na stoličke pri konci lôžka, zachytí medzi svoje prsty vlasy occipitálnej oblasti pacienta a vyvíja silu smerom k sebe, teda u pacienta smerom nahor. Ťah nesmie byť bolestivý, musí byť rovnomerný a dostatočne dlhý. Po viac ako minúte dochádza k uvoľneniu.

Spúšťové body

Charakteristické pre myofasciálnu bolesť je vznik spúšťových bodov (trigger point – TP). Sval je najreagibilnejšie tkanivo, kontrahuje sa reflexne pri bolesti, keď určité vlákna sú v stave zvýšenej kontraktility. Tieto hypeiritačné miesta v kostrovom svalstve tvoria špúšťacie body. TP je palpačne bolestivý a pri stlačení môže vyvolať prenesenú bolesť (referred pain) vzdialenú od miesta svojej lokalizácie.

Ďalším dôležitým diagnostickým kritériom je zášklb (local twich response). Môžeme ho vyvolať náhlou zmenou tlaku na TP  alebo zásahom ihly. Odpoveď sa prejaví ako prechodná kontrakcia tých svalových vlákien, ktoré sú združené s TP. Reakciu môžeme zaznamenať pomocou EMG a chorý zároveň pociťuje bolesť. Sval musí byť pritom v neutrálnej polohe (nie veľmi skrátený ani predĺžený). Tento objektívny znak je typický len pre myofasciálne TP.

Napnuté svalové vlákna prekĺzavajú medzi prstami a často vyvolávajú zášklb (twitch sign).

Spúšťacie body delíme na aktívne a latentné. Aktívny bod spôsobuje pacientovi bolesť, často i vzdialenú od jeho lokalizácie. Latentný bod je nemý vzhľadom na bolesti, ale môže spôsobiť obmedzenie pohyblivosti a slabosť postihnutého svalu. Latentný TP môže pretrvávať i roky, napríklad po vyliečenom úraze. Mierne natiahnutie, stres, presilenie, chlad ho môžu reaktivovať a tak je vlastne stálou predispozíciou na vznik bolesti. TP okrem bolesti, obmedzenia hybnosti a svalovej slabosti môžu spôsobovať lokálnu väzokonstrikciu, závrate, slzenie, potenie, saliváciu atď.

Okrem TP vo svale niekedy zisťujeme úponové body na perioste (tender point – TeP). Napriek tomu, že tieto body sú pri palpácii veľmi bolestivé, často nevyvolávajú spontánnu bolesť a chorý si ich nemusí uvedomovať. Odhaľujeme ich palpáciou, a preto tá býva často jediným manifestným prejavom. V niektorých prípadoch sa bolesť po provokácii alebo aj spontánne prenáša, vtedy hovoríme o prenesenej bolesti, ktorá je charakteristická pre každý sval. Napríklad pre hornú časť trapézového svalu je to bolesť hlavy, šije a pliec, pre m. levator scapulae bolesť v šiji a vystreľujúca do pliec atď. Preto je dôležité identifikovať postihnutý sval.