Posun fascií

Protismerný pohyb fascií na hlave. Keď zistíme zníženie posunlivosti skratku voči spodine, pôsobíme proti obmedzenej pohyblivosti fascií s dlaňami priloženými v temporoparientalných oblastiach obojstranne smerom nahor.

Protismerný pohyb na fascie trupu realizujeme tak, že jedna dlaň je priložená v driekovej oblasti a druhá v hrudnej oblasti, pričom drieková fixuje pohyb v smere nadol, zatiaľ čo druhá priložená dlaň vyvíja silu smerom nahor. Okrem kože a podkožia sa snažíme zachytiť torakodorzálnu fasciu. Keď sa terapeutovi javí, že jednosmerne vykonávaný tlak v dostatočne dlhom čase nesleduje adekvátny efekt, môže uvoľnenie facilitovať tak, že nechá pacienta nadýchnuť a vo výdychu čaká zlepšenie posunlivosti. Ďalší stupeň facilitácie urobíme tak, že u pacienta zaujmeme vyššie opísané pozície, pričom pacient vystrie pred seba (v ľahu na bruchu) hornú končatinu a roztiahne prsty v nádychu, a následne pri výdychu a uvoľnení svalového napätia očakávame zlepšenie posunlivosti.

Protismerný posun na dolnú chrbtovú fasciu. Terapeut priloží plošne dlane tak, že vyššie uložená dlaň na rozhraní hrudníka a drieku (u pacienta ležiaceho na bruchu) fixuje a nižšie uložená dlaň nad glutálnou oblasťou pacienta vyvíja tlak smerom nadol. K uvoľneniu v tejto oblasti dochádza pri nádychu.

Terapia protismernou riasou vo forme „S“ alebo „C“

Táto technika sa najvhodnejšie využíva na skrátené svaly a ich fascie, ktoré sú dobre prístupné (m. sternocleidomastoideus, m. trapezius, flexory kolien, prípadne iné). Sú to teda skrátené svalové vlákna vo svaloch, ktoré sú pomerne tenké – prvé dva vymenované, alebo objemné – vymenovaný tretí v poradí.

Podľa toho aj terapeut použije buď palec, alebo ukazovák na jednej a druhej ruke a pôsobí tak, aby tlakom vytvoril zo svalových vlákien písmeno „S“.

V druhom prípade musí pomerne veľkú svalovú masu uchopiť všetkými prstami a dlaňami a pôsobí protismerne celými rukami. Iný variant vytvára zo svalových vlákien písmeno „C“, čím dochádza k pretiahnutiu fascií a samotných vlákien.

Ťah voči sebe medzi dvoma prstami sa využíva pri malých plochách na povrchovo uložené štruktúry, keď terapeut priloží vedľa seba napríklad dva ukazováky alebo dva palce a vyvíja silu smerom od seba.