Základy postizometrickej relaxácie na skrátené svaly

Pri postizometrickej relaxácie (PIR) na svaloch používame počas izometrickej kontrakcii odpor silou, ktorá je minimálna a typická pre každý sval individuálne. Pôvodne, keď sa táto technika u nás zavádzala, sa hovorilo o sile 1 g. Dnes, keď hovoríme o tejto sile, máme skôr predstavu, že je pre každý sval jedinečná, zásadne to nemôže byť maximálna sila, ktorú daný sval vie vykonať.

  1. M. sternocleidomastoideus

Postizometrickú relaxáciu robíme v pozícii, kde sme skončili testovanie. V prvej fáze pacient zapne do protismeru proti reklinácii, vydrží v napätí aspoň 7 s. Následne izometrické napätie povolí a nechá poklesávať hlavu do reklinácie, čím sa skrátený musculus sternocleidomastoideus uvoľní. Tento cyklus opakujeme aspoň 5-krát.

  1. Skupina scalenov

Skrátenú skupinu scalenov vyšetrujeme u pacienta v sede. Terapeut jednou rukou urobí pasívnu rotáciu hlavy o 45° a kolmo na túto rovinu urobí záklon. Druhou rukou palcom fixuje prvé rebro.

PIR na scaleny robíme z konečnej pozície pri vyšetrovaní, pričom pacienta vyzveme, aby urobil aktiváciu smerom do flexie (východiskovú situáciu sme získali 45° rotáciou a záklonom). V izometrickej kontrakcii vydrží 7 s, následne kontrakciu povolí a hlava je vlastnou váhou ťahaná do záklonu, ktorý trvá s uvoľnením opäť 7 s a cyklus sa môže opakovať aspoň 5-krát.

  1. M. levator scapulae

Počas vyšetrenia pacient leží na chrbte. Plece fixujeme eleváciou v humeroskapu-

lárnom kĺbe, čím navyše vylúčime m. trapezius. Pasívne vyšetrujeme úklon hlavy. Postizometrickú relaxáciu začíname z konečnej pozície pri vyšetrovaní, pričom pacient bude vykonávať z úklonu kontrakciu hlavou proti odporu, ktorý kladie pohybu ruka terapeuta, priložená na spánkovú časť lebky zo strany mediálnej roviny. Kontrakcia trvá 7 s, nasleduje uvoľnenie, pričom terapeut pasívne zväčšuje rozsah pohybu do úklonu na pôvodne uklonenú stranu (pozor – nevyťahuje, neprekonáva bolesť). V uvoľnení vydrží 7 s a cyklus sa opakuje 5-krát.

  1. M. trapezius (horná tretina)

Pri vyšetrení pacient leží na chrbte. Fixujeme plece na vyšetrovanej strane. Pasívne urobíme úklon hlavy s vylúčením záklonu, predklonu alebo rotácie na opačnú stranu ako fixujeme plece. Porovnávame rozsah k obidvom stranám a palpujeme napätie hornej časti m. trapezius. Postizometrickú relaxáciu môžeme robiť v sede alebo v ľahu – začíname z východiskovej situácie, ktorú sme získali pri vyšetrovaní skráteného m. trapezius(obr. 133). Terapeut kladie odpor rukou priloženou na spánkovú oblasť hlavy pacienta (zo strany mediálnej roviny), ktorý smeruje naspäť proti vynútenej inklinácii krčnej chrbtice. Kontrakcia trvá 7 s, nasleduje uvoľnenie, pri ktorom terapeut zväčšuje rozsah inklinácie, čím sa uvoľňuje skrátený m. trapezius, uvolnenie trvá 7 s a cyklus opakujeme 5-krát.

  1. M. pectoralis maior

Pri vyšetrení pacient leží na chrbte, vyšetrovaná končatina je v abdukcii a extrarotácii cez okraj stola. Rameno (humerus) má klesnúť nižšie, než je úroveň roviny stola a pri tlaku na humerus má ľahko perovať. Jednou rukou palpujeme napätie vlákien sternálnej alebo klavikulárnej časti svalu m. pectoralis maior a súčasne fixujeme celým predlaktím hrudník. Druhou rukou vyvíja vyšetrujúci tlak na rameno a nie predlaktie. PIR na m. pectoralis môžeme vykonávať 3 spôsobmi:

  1. a) postizometrická relaxácia vykonávaná rukou terapeuta,
  2. b) vo forme AGR (antigravitačná relaxácia) a
  3. c) formou autopostizometrická relaxácia.

Aj keď býva m. pectoralis maior skrátený ako celok, väčšinou sú skrátené len vlákna určitej jeho časti. Veľkosťou abdukcie a extrarotácie v plecovom kĺbe cielene ovplyvníme príslušnú skupinu vlákien.

  1. a) Vychádzame z konečnej pozície pri vyšetrovaní. Pacient leží na chrbte a zapája m. pectoralis maior do izometrickej kontrakcie proti odporu, ktorý kladie terapeut priložením ruky na dolnú tretinu ramena v trvaní 7 s. Nasleduje uvoľnenie a horná končatina vlastnou váhou ťahá m. pectoralis do uvoľnenia. Cyklus sa opakuje 5-krát.
  1. b) AGR využívame najmä pri domácich cvičeniach. Vychádzame z konečnej pozície získanej pri vyšetrovaní, pričom izometrickú kontrakciu pacient vykonáva proti gravitácii (najlepšie to pacientovi ozrejmí terapeut, ktorý priloží špičku ukazováka na dolnú tretinu ramena, keď mu prikáže zatlačiť minimálnou silou proti špičke, bez toho aby došlo k pohybu ramena). Izometrická kontrakcia trvá 7 s, nasleduje uvoľnenie opäť na 7 s, pri ktorom horná končatina poklesáva v smere gravitácie, čím dochádza k naťahovaniu a uvolnovaniu m. pectoralis maior (pozor – pohyb nesmie vyvolať bolesť, preto je dobré, keď terapeut pohyb monitoruje).
  2. c) Autopostizometrickú relaxáciu robí pacient v stoji, najlepšie o zárubňu dverí, pričom veľkosťou abdukcie v pleci nasmeruje pohyb na najviac skrátené vlákna m. pectoralis maior. V tejto pozícii zatlačí minimálnou silou dlaňou ruky do zárubne, resp. steny na 7 s, následne urobí na 7 s relaxáciu, počas ktorej mierne predsúva trup dopredu, čím naťahuje uvoľnený m. pectoralis maior. Cyklus opakuje aspoň 5-krát.
  1. Paravertebrálne svaly

V prvej fáze pacient sedí na stole s extendovanými dolnými končatinami. Sledujeme postavenie panvy. Trup a zadná hrana krížovej kosti majú s flexormi zvierať 90° uhol. Pri sklopení panvy dozadu sú skrátené flexory kolien. V druhej fáze vyšetrenia dostane pacient príkaz , aby urobil predklon „v drieku“, chrbtica sa má plynulým oblúkom rozvíjať. Dospelý človek sa má priblížiť asi 10 cm nad kolená. Flexory kolien môžu podstatne ovplyvniť toto vyšetrenie, vylúčime ich z činnosti tak, že predkolenie necháme zo stoličky voľne visieť. Prípadné obmedzenie pohybu spôsobí potom už len skrátenie paravertebrálnych svalov.

Postizometrickú relaxáciu začína terapeut z východiskovej situácie, ktorú získa pri vyšetrení. Odpor kladie dlaňou priloženou v strednej tretine hrudnej chrbtice, do ktorej pacient zatlačí na 7 s a vyvolá izometrickú kontrakciu v smere do extenzie. Nasleduje postizometrická relaxácia na 7 s, ktorá umožní zlepšiť flexiu. Získanú pozíciu terapeut udrží priloženou dlaňou a nasleduje nová izometrická kontrakcia, čím sa cyklus opakuje. Opakovanie sa realizuje 5-krát.

  1. M. quadratus lumborum

Vyšetrenie realizujeme orientačne v stoji. Úklon trupu má byť symetrický, pri skrátení viazne úklon na opačnú stranu, chrbtica sa nerozvíja plynulým oblúkom, lumbálny segment zostáva tuhý a kompenzačne môže dochádzať k zvýšeniu pohyblivosti na thorakolumbálnom prechode.

PIR na m. quadratus lumborum sa najčastejšie realizuje vo forme autoPIR s prvkami AGR. Pacient stojí, najlepšie pred zrkadlom, dolné končatiny prekríži. Ak má napr. ľavú nohu vzadu, ľavé zápästie si chytí pravou rukou a vzpaží. Nasleduje úklon celého trupu doprava, pokiaľ to ide. Nasleduje izometrická kontrakcia svalov proti tomuto úklonu na 7 s, potom nasleduje relaxácia, počas ktorej sa pacient snaží zväčšiť úklon doprava. Cyklus opakuje 5-krát.

  1. Flexory bedrového kĺbu
  2. iliopsoas, m. rectus femoris, m. tensor fasciae latae, krátke adduktory stehna. Vyšetrujeme v ľahu na chrbte, netestovanú končatinu si pacient pritiahne k bruchu, aby sa vyrovnalo driekové zakrivenie chrtice. Normálne je stehno testovanej dolnej končatiny v horizontále, predkolenie visí kolmo dole, patella je nepatrne deviovaná laterálne, na vonkajšej ploche stehna je nepatrná priehlbina v mieste fasciae latae.
  1. 1. M. iliopsoas

Pri skrátenom svale rovina stola a rovina stehna nie sú v predĺžení, ale zvierajú ostrý uhol.

V tejto pozícii vykonávame AGR na m. iliopsoas tak, že pacientovi špičkou ukazováka priloženou na dolnú tretinu stehna kladieme minimálny odpor do flexie v bedrovom kĺbe, pričom však ide len o izometrickú kontrakciu tak, že keď si to pacient bude robiť sám, nebude už potrebovať ukazovák terapeuta. Kontrakcia trvá 7 s a nasleduje relaxácia na ďalších 7 s, pri ktorej ťahá vlastná váha dolných končatín testovanú končatinu do extenzie v bedrovom kĺbe. Cyklus opakujeme 5-krát. Postizometrickú relaxáciu robíme formou AGR, pričom pacient v polohe na chrbte s predkolením prevísajúcim cez okraj stola izometricky kontraktuje m. lestis smerom z vertikály do horizontály. Terapeut mu môže klásť informatívne odpor špičkou prsta, čo v budúcnosti ani nemusí robiť a pacient bude používať ako odpor gravitáciu. Izometrická kontrakcia trvá 7 s, po ktorej nasleduje relaxácia, pri ktorej sa m. spelaris uvoľňuje a predkolenie sa približuje k vertikále. Cyklus opakujeme 5-krát.

  1. 2. M. rectus femoris

Predkolenie zviera so stehnom uhol menší ako 90° (ak meriame zo základného postavenia).

Pri AGR na m. rectus femoris leží pacient na chrbte, predkolenie visí cez okraj stola. Terapeut priloží špičku ukazováka na dolnú tretinu predkolenia a pacient zatne izometricky proti uvedenému odporu – urobí izometrickú kontrakciu. Keď to bude robiť doma sám, bude mu pomyselnú silu odporu terapeuta robiť gravitácia. Izometrická kontrakcia trvá 7 s, nasleduje relaxácia s trvaním opäť 7 s Cyklus opakujeme 5-krát.

  1. 3. M. tensor fasciae latae

Patella deviuje do boka a je výrazná priehlbina po laterálnej strane stehna. Pri AGR na m. tensor fasciae latae pacient leží na opačnom boku ako je strana, na ktorej budeme uvoľňovať sval. Zaťaženie uskutočňuje na okraji lôžka, nižšie uložená dolná končatina je mierne flektovaná v bedrovom kĺbe a v kolennom kĺbe, čím stabilizuje pacienta spolu s držaním sa okraja postele jednou rukou. Vyššie uložená dolná končatina prepadáva cez okraj postele s ľahkou flexiou v bedrovom kĺbe smerom do addukcie cez strednú rovinu tela. Terapeut kladie minimálny odpor na dolnú tretinu stehna. Pacient uskutoční izometrickú kontrakciu z uvedenej pozície smerom do abdukcie v trvaní 7 s. Nasleduje relaxácia počas ďalších 7 s., pri ktorej sa uvoľňuje skrátený m. tensor fasciae latae. Cyklus opakujeme 5-krát.

  1. 4. Adduktory stehna

Skrátenie krátkych adduktorov stehna spôsobí, že v smere abdukcie sa flekčné postavenie v bedrovom kĺbe zvýrazňuje.

Skrátenie dlhých adduktorov

Pri postizometrickej relaxácii na krátke adduktory stehna pacient leží na chrbte, terapeut urobí abdukciu v stehne až po bariéru spôsobenú ich skrátením. Stehno fixuje rukou z mediálnej strany v dolnej tretine, následne vyzve pacienta, aby zatlačil proti odporu minimálnou silou mediálnym smerom v trvaní 7 s, nasleduje zrušenie sily, uvoľnenie v trvaní 7 s, počas ktorého terapeut jemne dopruží smerom do abdukcie.

  1. M. pirifomis

Vyšetrenie robíme v mierne flektovanom bedrovom kĺbe pri súčasnej addukcii a intrarotácii v bedrovom kĺbe. Keď je skrátený m. piriformis, je uvedená intrarotácia a addukcia obmedzená.

PIR na m. pirifomis robíme v ľahu na bruchu, pričom má pacient flexiu v kolennom kĺbe so súčasnou intrarotáciou v bedrovom kĺbe. Terapeut fixuje dolnú tretinu predkolenia z mediálnej strany, pričom vyzve pacienta, aby zatlačil minimálnou silou do ruky terapeuta v trvaní 7 s, nasleduje uvoľnenie v trvaní 7 s, počas ktorého terapeut monitoruje prepadávanie predkolenia a nohy smerom navonok, čím sa zväčšuje intrarotácia v bedrovom kĺbe a naťahuje sa skrátený m. pirifomis. Uvedené uvoľnenie môžeme uskutočňovať ako AGR, ako domáce cvičenie pre pacienta, pričom vypodložíme vankúšom opačnú polovicu panvy ako je strana, na ktorej uvoľňujeme m. pirifomis. Tým sa zabezpečí, že predkolenie pacienta je ťahané gravitáciou správnym smerom.

  1. Flexory kolena

- m. biceps femoris, m. semimembranosus, m. semitendinosus.

Vyšetrované svaly môžeme len vtedy správne testovať, keď zabezpečíme s flexiou v bedre plnú extenziu v kolene. Záleží od skúseností terapeuta, či potrebuje podchytenie pod koleno s opretím predkolenia o plece terapeuta, alebo len “jednoducho” extenduje v bedre. Fixáciu zabezpečujeme na dolnej tretine stehna netestovanej končatiny. Normálne je možná flexia v bedrovom kĺbe do 90°. Pokiaľ je možná flexia len do 60°, ale obojstranne, nález hodnotíme ako skrátenie flexorov kolena. Pri jednostrannom náleze treba vždy vylúčiť pozitivitu Lasseguovej skúšky. Pri postizometrickej relaxácii na flexory kolena vychádzame z konečnej vyšetrovacej pozície, pričom pacient uskutoční izometrickú kontrakciu z konečnej pozície smerom do flexie v kolennom kĺbe, proti ktorej mu terapeut kladie minimálny odpor v trvaní 7 s. Nasleduje uvoľnenie taktiež v trvaní 7 s, pri ktorom terapeut mierne dopruží v smere do flexie v bedrovom kĺbe. Cyklus opakujeme 5-krát.

  1. Mm. gastrocnemii

Pravá ruka terapeuta drží pätu vyšetrovanej nohy, predlaktie v predĺžení predkolenia. Ľavá ruka fixuje priehlavok.  Normálne dosiahneme v členkovom kĺbe viac ako základné postavenie (90°). Postizometrickú relaxáciu na mm. gastrocnemii začneme z konečnej pozície získanej pri vyšetrovaní. Pri nej kážeme pacientovi urobiť izometrickú kontrakciu smerom do flexie v členkovom kĺbe v trvaní 7 s, nasleduje relaxácia taktiež v trvaní 7 s, počas ktorej terapeut mierne dopruží v smere do dorziflexie v členkovom kĺbe. Cyklus opakujeme 5-krát. Druhá možnosť realizácie PIR na mm.gastrocnemii je ťahom za calcaneus.

  1. M. soleus

Vyšetrujeme tak isto ako m. gastrocnemius, pacient má však flektované koleno, čím je vylúčený m. gastrocnemius. Orientačný test na m. soleus robíme drepom s mierne abdukovanými kolenami a ľahkým predklonom trupu. Pri skrátení sa počas drepu zodvihne päta od podložky. Postizometrickú relaxáciu na m. soleus uskutočňujeme z konečnej pozície, ktorú sme dosiahli pri vyšetrovaní. Pacient zatlačí proti minimálnemu odporu smerom do plantárnej flexie v členkovom kĺbe v trvaní 7 s, nasleduje relaxácia, počas ktorej terapeut zväčšuje dorziflexiu v členkovom kĺbe. Druhá možnosť je realizácia PIR ťahom za calcaneus.