Mobilizačné cvičenia na chrbticu

Cvičenia prebraté z Liečebných metodík v rehabilitácii.

Týmtocvičením sa snažíme rozhýbať základné smery pohybu driekovej a hrudnej chrbtice – teda: do zohnutia a vystretia (flexia a extenzia), do úklonu (inklinácia) a do rotácie.

Dolná drieková chrbtica segment L3 – L5

a) Východisková poloha: Vzpor kľačmo, HK sa dlaňami opierajú o 30 – 40 cm vysokú podložku. Obrázky pozri na nasledujúcej strane.

b) Pohyb:

1. Zohnutie a vystretie

– zohnutie spojené s nádychom sa strieda s vystretím chrbtice spojenou s výdychom (pohyb panvy dopredu, stiahnuť zadok, podsadiť panvu, pohyb panvy dozadu). V pacientskom žargóne sa tieto pozície nazývajú „mačací chrbát“.

2. Úklon

– otáčaj hlavu, trup, prsty rúk a predkolenie na súhlasnú stranu – nádych (díva sa ponad rameno na päty), východisková poloha – výdych. Pohyb vykoná striedavo vľavo, vpravo.

3. Rotácie – vytáčanie

– striedavo upažuj vzad pravú hornú končatinu (PHK) a ľavú hornú končatinu (ĽHK) a súčasne za ňou otáčaj hlavu s trupom – nádych (pri pohľade zhora trup a horná končatina zvierajú pravý uhol) vo východiskovej polohe – potom nasleduje výdych.

Stredná a horná drieková chrbtica segment L1 – L3 aj Th-L prechod

– obrázky na nasledujúcej strane.

a) Východisková poloha: Podpor kľačmo, horné končatiny v šírke pliec, ruky smerujú kolmo na podložku (poloha štvornožky), stehná s trupom a s predkolením tvoria pravý uhol.

b) Pohyb:

1. Zohnutie – vystretie – zohnutie (flexia) spojená s nádychom sa strieda s vystretím (extenziou) spojenou s výdychom (guľatenie a prehýbanie chrbta).

2. Úklon – hlava, trup, prsty rúk a predkolenie sa otáčajú na súhlasnú stranu – nádych, východisková poloha – výdych. Pohyb sa vykonáva striedavo vľavo a vpravo.

3. Rotácie – striedavo upažuj vzad pravú hornú končatinu (PHK) a ľavú hornú končatinu (ĽHK) a súčasne za ňou otáčaj hlavu s trupom – nádych (pri pohľade zhora trup a HK tvoria pravý uhol), východisková poloha – výdych.

Dolná hrudná chrbtica segmenty Th8 – 12

a) Východisková poloha: Podpor kľačmo na predlaktí.

b) Pohyb:

1. Zohnutie a vystretie. Zohnutie spojené s nádychom sa strieda s vystretím (extenziou) spojeným s výdychom (guľatenie a prehýbanie chrbta).

2. Úklony – otáčaj hlavu, trup, predlaktie a predkolenie na súhlasnú stranu – nádych, východisková poloha – výdych. Pohyb vykonávaj striedavo vľavo, vpravo.

3. Rotácie – striedavo upažuj vzad pravú hornú končatinu zohnutú v lakti a ľavú hornú končatinu – súčasne za ňou otáčaj hlavu s trupom – nádych, východisková poloha – výdych.

Stredná a horná hrudná chrbtica segmenty Th1 – 8

a) Východisková poloha: Podpor v zníženom kľaku (poloha v ľahu na bruchu), hlava je opretá čelom na prekríženom predlaktí.

b) Pohyb:

1. Zohnutie a vystretie.  Zohnutie s nádychom sa strieda s vystretím (extenziou) spojenou s výdychom („mačací chrbát“ – nahrbenie a vyrovnanie sa).

2. Úklon – otáčaj hlavu a predkolenie na súhlasnú stranu.

3. Rotácie – striedavo upažuj vzad PHK (ĽHK) a súčasne za ňou otáčaj hlavu s trupom – nádych, východisková poloha – výdych.

Prof. Gúth

Cvičenie na precítenie pohybu

Cvičenie na precítenie pohybu vychádzajúce z vývoja dieťaťa po treťom mesiaci života (podrobnosti môžeš nájsť vo vývojovej kineziológii):

  1. začni v polohe na chrbte,
  2. potom vystri ruky smerom nahor a zohni nohy v bedrových kĺboch a kolenných kĺboch 90°,
  3. nasleduje pretočenie do strany (napríklad doprava) tým, že ľavú ruku a ľavú nohu pretočíš vpravo, ľavú nohu pritom ešte viac ohýbaš v bedre,
  4. potom sa dostaneš na brucho, na podložke vystri nohy v kolenách a ruky máš na podložke zohnuté v lakťoch,
  5. následne sa dostaň do pozície „na štyri“,
  6. z tejto pozície vystri ruky v lakťoch a nohy v kolenách a dvihni panvu nahor,
  7. posúvaj ruky smerom k nohám a z tejto pozície sa dostaň do stoja,
  8. pohyb považujeme za ukončený v stoji s pripaženými rukami.

Cvičenie rob pomaly, tak, že si uvedomuješ pozície končatín a jednotlivých častí trupu. Zo stoja sa môžeš vrátiť do ľahu v opačnom poradí realizovaných úkonov. Zopakuj 4-5x!

                                                             Gúth a kol.: Liečebné metodiky v rehabilitácii, 2015

Štruktúra hodiny v škole chrbtice

  • 15 minút: úvod, prednáška, skupinové hry,
  • 10 minút: aktivizácia, analýza polohových a pohybových návykov, zlepšenia polohových a pohybových návykov,
  • 15 minút: kognitívna práca, rozpoznávanie vyváženia svalstva v rámci školy chrbtice, pozorovanie, uvedomovanie si zlepšovania, analyzovanie mechanizmu stresu, zlepšenie postavenia tela v rámci každodenného života,
  • 15 minút: zvládnutie uvoľňovacích techník skrátených svalov, posilňovanie oslabených svalových štruktúr, realizovanie zlepšenia analyzovaného psychického stavu, zlepšenie pohľadu na vnútorné problémy, naučiť sa uvoľniť psychiku v rámci bežného života,
  • 5 minút: výmena informácií v rámci skupiny, porovnanie predchádzajúcich a nasledujúcich zmien podľa jednotlivých krokov školy chrbtice a nakoniec domáca úloha.

Prof. Gúth

Škola chrbtice

Škola chrbice je naozajstná škola, kde sa pacient učí. Musí sa naučiť čo najviac o svojom tele (anatómia), o funcii tela (fyziológia), o príčinách vzniku porúch a bolestí (patofyziológia). Musí byť schopný pochopiť, následne prijať za svoje a nakoniec denne realizovať správne návyky a cvičenia.

Hlavným cieľom školy chrbtice je pochopiť a uskutočňovať – ako správne stabilizovať osový orgán (a teda dosiahnuť správne postavenie tela v priestore –  posturu), čo následne umožňuje správny hrubý a jemný pohyb na končatinách (písanie, práca prstami, kopanie do lopty …). Od postury sú teda odvodené všetky postavenia jednotlivých častí tela. A následne – správne držanie tela a jeho jednotlivých častí je základ akéhokoľvek pohybu. Lebo postavenie tela (- postura)  predpieha každý pohyb! 

Ako zvládnuť bolestivý stav (v bodoch)

1 – odstránenie bolestí (lieky, fyzikálna terapia, mobilizácia, mäkké techniky atď.),

2 – uvoľnenie svalového napätia,

3 – mobilizácia zablokovaných kĺbov,

4 – uvoľnenie skrátených svalov,

5 – posilnenie oslabených svalov,

6 – vyrovnanie svalovej nerovnováhy a

7 – správny postoj v pokoji a pri činnosti.

Týchto 7 bodov ti odporúčam realizovať na najbližšej rehabilitácii, kde to určite pre teba s radosťou urobia.

Potom nasleduje trvalá úloha:

Každodenné cvičenie podľa vyššie uvedenej schémy: uvoľnenie skrátených svalov, posilnenie oslabených a vyváženie svalovej nerovnováhy. Dodržiavanie správneho postoja je úloha každodenná a doživotná.

Tieto kroky sú veľmi dôležité. Neodporúčam ti nedodržiavať ich postupnosť alebo dokonca vynechať niektorý z krokov. Z hľadiska tvojej budúcnosti a hlavne zabránenia proti opakovaniu ťažkostí s chrbticou je dôležitý posledný bod.

Príčina, pre ktorú som napísal túto knihu, je, aby si pochopil dôvod vzniku ťažkostí v oblasti chrbtice. Okrem toho musíš spoznať základné chorobné pochody vzniku ťažkostí, aby si im mohol čeliť, a nakoniec sa musíš naučiť predchádzať opakovaniu týchto ťažkostí.

Keby sme chceli problematiku školy chrbtice zhrnúť do jednej vety, jedná sa v podstate o vedomý nácvik správneho zaťaženia tela a pravidelné vedomé cvičenie – všetko ostatné sú sprievodné aktivity. Aj v tvojom prípade sa budeme snažiť zmeniť zaťaženie v ohybe na osové zaťaženie chrbtice (zaťaženie bez ohybu). Chrbtica totiž znáša zaťaženie v ohybe len vtedy, keď je zdravá, svalové štruktúry má vyvážené a nedošlo k vytvoreniu poruchy funkcie alebo štrukturálnym zmenám platničky. Keď už na tvojom pohybovom aparáte došlo k funkčným alebo štrukturálnym zmenám, bude chrbtica znášať bez ťažkostí len zaťaženie v osi.

Odporúčanú pozíciu musíš nacvičiť pri všetkých bežných statických zaťaženiach (sed, stoj, práca v sede, práca v stoji), ako i pri bežných denných činnostiach v domácnosti a práci tak, ako to uvádzam v rámci jednotlivých krokov.

Po zoznámení sa s problematikou a jej nacvičení ju musíš ešte prijať za svoju, zžiť sa s ňou, aby si neurobil ani „jeden krok“ mimo uvedené odporučenia, lebo inak hrozí opakovanie ťažkostí, aj keď v menšej miere.

Viacerí moji pacienti (možno aj ty) často vravia, že predpísaný režim celý čas dodržiavali . Ale následne povedia, že „len raz som sa pomýlil“, a potom sa dostavili bolesti. Na takúto argumentáciu mám vymyslení príbeh z praxe: elektrina v zásuvke je „dobrá vec“(pomocou nej funguje rádio, televízor, mixér…), avšak stačí sa jej dotknúť naslineným prstom len raz v živote a katastrofa je tu… a je úplne jedno, či tam ten prst dáš dnes, alebo za dva roky. To isté platí aj pre chrbticu – zásady treba dodržiavať dnes, aj za dva roky…

Moje odporúčané rady pre teba môžem naopak prirovnať k izolácii, ktorá drží elektrinu „na uzde“, aby si sa mohol drôtu dotknúť. Ak sa nimi budeš prísne riadiť každý deň pri všetkých činnostiach, „nič sa ti nemôže stať“.

Prof. Gúth

Postura

Postura (je v podstate len funkcia)

Dá sa dokázať, že je súvislosť medzi nesprávnym držaním tela a funkčnými poruchami pohybovej sústavy.

Na organizmus pôsobia sily:

vonkajšie (gravitácia, sily pri práci …),

  • vnútorné – stabilizácia,– posturálna reaktibilita.

Pri stabilizácii aktivita svalov zasahuje prakticky celý organizmus.

Stabilizácia je nezávislá na našej vôli. Aktivitu stabilizačných svalov si neuvedomujeme.

Vnútorné sily pôsobia dlhodobo a majú zásadný význam ovplyvňujúcich:

  • vplyv svalový,
  • vplyv CNS (zabezpečuje kvalitu riadiacich funkcií – pri DMO vidíme aj poruchu motoriky).

Ontogenéza organizmu

Vývoj skeletu je ovplyvnený svalovými pomermi – pôvodná C chrbtica detí sa mení – na C lordózu,  Th kyfóza a L lordózu.

Na formovanie postavenia jednotlivých častí kosteného aparátu má formatívny vplyv svalová aktivita. Keď je táto:

  1. v rovnováhe – jedná sa o normu,
  2. v dysbalancii – jedná sa o poruchu držania.
  3. Pri poruche CNS – následné nie sú len funkčné poruchy, ale aj štrukturálne (parapalegici majú obyčajne  genua valga),
  4. pri prekročení zaťažiteľnosti skeletu – môžu sa následne vyskytnúť patologické aseptické nekrózy … a
  5. pri nadmernom psychickom napätí – nasleduje svalová nerovnováha  – čo má za následok zmeny na skelete ( predsunutá hlava, chabé držanie tela …).

V priebehu ontogenézy sa menia zakrivenia osového orgánu v lordoticko– kyfotickom zmysle – taktiež sa mení postavenie panvy a hrudníka, to potom ovplyvňuje aj ostatné pohybové segmenty.

Na statiku nadväzuje lokomócia: t.j. vývoj nákročnej (úchopová) a opornej funkcie (odrazová).

Nákročná a oporná funkcia sa formuje z dvoch prejavov:

Ypsilaterálny vzor (nákrok a odraz na rovnakej HK a DK),

Kontralaterálny vzor (nákrok a odraz sú na kontralaterálnej strane).

Aj jedným aj druhým vzorom sa stabilizuje osový orgán (a teda aj postura), čo následne umožňuje jemný pohyb akrálne (písanie, práca prstami, kopanie do lopty …).

Posturu (aktívne udržanie tela, alebo údu v priestore) možno odvodiť od lokomočného vývoja dieťaťa – poloha na bruchu, opora o lakte, poloha na štyroch, šikmý sed…

Pri dobrej posture sú jednotlivé kĺby správne centrované ( = neutrálne postavenie) vďaka vyváženej aktivite agonistov  a antagonistov a zdravej CNS.

Od postury sú potom odvodené všetky postavenia jednotlivých pohybových segmentov.

Postura – nie je len držanie tela proti gravitácii, ale aj časti tela v priestore. Je základ akéhokoľvek pohybu. (Magnus: „Posture followes movement like a shadow“)

Posturálne funkcie:

–    posturálna stabilita,

  • posturálna stabilizácia a
  • posturálna reaktibilita.
  1. Posturálna stabilitaHoci telo v priestore nemení svoju polohu (ľah, sed, stoj) – je to ale pritom dej dynamický. Nejedná sa o zaujatie polohy, ale o zaujímanie polohy – (proti pádu). 

Závisí od:

– výšky ťažiska,

– opornej plochy (plocha stupají),

– opornej bázy (plocha stupají + plocha medzistupajami + plocha medzi pomôckami).

  1. Posturálna stabilizáciaAktívny dej proti vonkajším silám (gravitácia) – zabezpečuje relatívnu tuhosť kĺbov v priestore. Je to základný podklad pre pripravený pohyb akrálu.
  1. Posturálna reaktibilita Reakcie celého pohybového systému na pohybovú chrbticu (ruka – až DK) – tu si môžeme predstaviť aktiváciu hlbokého stabilizačného systému. Jedná sa v podstate o vytvorenie punctum fixum.

Posturálna funkcia a CNS

Držanie tela je závislé na svalovom napätí – centrálne riadiace mechanizmy. Stabilizáciu v priestore zabezpečuje koordinovaná aktivita agonistov a antagonistov. CNS zabezpečuje centralizáciu v každom kĺbe. (Biofeetback).

Je známa postupnosť:

Zvýšené napätie – dysbalancia – nesprávne postavenie – bolesť – štrukturálna zmena.

Psychika ovplyvňuje svalové napätie v určitej oblasti  (nie svalovej skupine) – napr. šijová oblasť …

Deti s dg. CKP (centrálna koordinačná porucha) – mávajú neskôr vadné držanie tela – a potom obyčajne majú:

-zvýšenú lordózu C, L,

– zvýšenú kyfózu Th,

– asymetriu tajlov,

– anteverziu pliec,

– obojstranne býva prítomná scapula aláta,

– vpadnutý hrudník a

– pedes planovalgi.

„Štrukturálne“ poruchy

Vyšší stupeň poškodenia ako sú funkčné poruchy označujeme ako štrukturálne zmeny(poruchy), pri ktorých je poškodená vlastná štruktúra, tkanivo alebo celý orgán. Takéto zmeny sa tiež zhoja, ale obyčajne menejcenným tkanivom. Ani liečbou ich nemožno vrátiť do pôvodného stavu.

Medzistavcová platnička je zložená  z rôsolovitého jadra a väzivových prstencov. Preťažovaním dochádza po určitom čase k poškodeniu väzivových prstencov na niektorom mieste, čo umožní v prípade následného nadmerného tlaku presun rôsolovitého jadra platničky do miesta poškodenia prstenca.

Preťaženie môže byť jednorazové – prudké trhnutie, dvíhanie v predklone, skok, beh. Alebo dlhodobé – predavačka sediaca pri pokladni, otáčajúca sa stále na jednu stranu, asymetrické dlhodobé nosenie ľahšieho bremena (kufrík v jednej ruke, dámska kabelka na jednom pleci), chôdza s jednou kratšou dolnou končatinou, kúpanie dieťaťa vo vani v predklone a pod.

Jadro poškodenej medzistavcovej platničky sa v takomto prípade dostane mimo svoju normálnu krajnú polohu, ktorú určuje prstenec. To označujeme pojmami prietrž medzistavcovej platničky(tzv. prietrž – hernia), a môže navyše tlačiť na nerv, miechu alebo väzy. Tým sú dráždené snímače vnímajúce bolesť, čo má za následok, že sa v organizme spustia ochranné mechanizmy – bolesť, zväčšenie svalového napätia, zmeny v koži a pod ňou – potom nasleduje obranné postavenie chrbtice.

Výrastky na stavcoch, ktoré sa často označujú ako príčina ťažkostí, vznikajú až 5-8 rokov neskôr od času vzniku poruchy. Výrastky sú len následkom, nie príčinou ťažkostí.

Prof. Gúth

„Funkčné“ poruchy

Krátke väzy prechádzajú z jedného stavca na druhý. Môžeš si ich predstaviť ako nitky, ktoré zošívajú dve rozličné časti. Obdobné väzy, avšak podstatne dlhšie, spájajú navzájom aj iné štruktúry – napríklad v oblasti panvy krížovú kosť a lopatky kostí panvových – pozri na priloženom obrázku. Na stavci sa nachádzajú kĺbové plôšky, ktorými sa stavec spája s inými stavcami, na hrudníku i s rebrami a v krížovej oblasti s panvou.  Má výbežky, na ktoré sa pripájajú viaceré svaly, uskutočňujúce už spomínané pohyby jednotlivých stavcov voči sebe, a tým aj celej chrbtice a celého tela.

Hlavné spojenie medzi telami dvoch stavcov tvorí medzistavcová platnička. Má zvláštne zloženie: v jej strede sa nachádza rôsolovité jadro a okolo neho väzivové prstence. Tie sú dostatočne pevné a zároveň aj elastické (tuhé a pružné väzivo).

Každý stavec má dve kĺbové spojenia s vyšším a dve s nižším stavcom. V týchto kĺbových spojeniach sa okrem iného nachádzajú mäkké výbežky z puzdra(v medicíne sa nazývajú meniskoidy). Treba na ne myslieť z hľadiska možného vzniku blokád, o ktorých budem písať ďalej.

Začínajúce poruchy chrbtice majú zo začiatku charakter poruchy funkcie. Popisujeme ich vtedy, keď je porušená funkcia, ale štruktúra, tkanivo, orgán sú bez zistiteľných zmien. Funkčné zmeny sú prvým stupňom poškodenia, ktorý možno príslušnou zmenou vrátiť do pôvodného stavu. Príkladom je karburátor, ktorý má všetky zložky, ale je zle nastavený – a teda celý motor a aj auto nefungujú.

Tvoje svalstvo je vydané tvojej vôli, ale aj zvôli. Môžeš mu dať rozličné (aj nesprávne) príkazy a ono ich vykoná. Za normálnych okolností sú do činnosti striedavo zapájané svaly udržujúce postoj (statické svaly) a dynamické činnosti (dynamické svaly). Keď častejšie a dlhodobo využívaš sed a stoj (sedenie v škôlke, sedenie v základnej škole, sedenie na strednej škole, sedenie na vysokej škole, sedenie v autobuse, sedenie v aute, sedenie v práci, státie v práci…), preťažuješ statické svaly, ktoré  sa  skracujú , lebo sú nútené udržiavať túto pozíciu. Ich „protihráči“ – svaly dynamické naopak ochabujú a vzniká svalová nerovnováha.

Prvá fotografia vznikla v Paríži v r. 1925. Veľmi rýchlo začali fotografie vytláčať z trhu maliarov – portrétistov. Fotografovaní klienti si však užili v prvých desaťročiach doslova galeje. Museli pred  malou drevenou debničku so šošovkou vpredu a „čudným“ obsahom (camera obscura) vydržať sedieť 4 hodiny (slovom štyri!!!) bez pohnutia. K tomu účelu vymysleli fotografi špeciálne stoličky, podopierky na ruky a hlavu – ale aj napriek tomu vstávali klienti doslova zbití od statickej bolesti. Nemali vôbec poškodené platničky, ani výrastky na stavcoch. Čo ich bolelo? – No predsa, dlhým sedom alebo stojom preťažené, statické svaly!

Prof. Gúth

Dýchanie

Dýchanie je zabezpečované súhrou svalov, ktoré sa nachádzajú na hrudníku, na bruchu, na chrbte a aj na krku. Môžeme ich rozdeliť do viacerých skupín:

– svaly zabezpečujúce bežný nádych a výdych,

– svaly zabezpečujúce prehĺbený nádych a výdych a

– svaly pomocné,

ktoré zapájame len pri nedostatku vzduchu (stačí už len pocit nedostatku ako majú napríklad pacienti pri astmatickom záchvate) alebo pri zlom dýchacom stereotype.

Pri bežnom nádychu sa dolná časť hrudnej kosti hýbe dopredu, dolné rebrá sa hýbu do strán (medzireberné svaly) a stena brucha sa hýbe smerom dopredu – rovnaký pohyb realizuje pupok. Všetky tieto pohyby napomáhajú bránici, aby fungovala ako piest. Bránica sa  hýbe smerom nadol a vytvárala podtlak, na základe ktorého je vdychovaný (vťahovaný) vzduch do pľúc. Tento vzduch obsahuje kyslík (O2). Keď chceme urobiť základňu pre „bráničný piest“ musíme udržať správne postavenie panvy, ktorú si môžeme predstaviť ako lavór po okraj naplnený vodou. Vodu nechceme vyliať – preto sa snažíme nepreklopiť ho ani dopredu, ani dozadu. Tým zabezpečujeme správne postavenie krížovej kosti, ktorá tvorí časť panvy, ako aj driekovej chrbtice, hrudnej chrbtice a ostatných štruktúr ako sú svaly, väzy a medzistavcové platničky – všetko štruktúry zúčastňujúce sa na dýchaní.

Pri bežnom výdychu sa využíva elasticita štruktúr hrudného koša. Na jej podklade je pasívne vzduch (s vydychovaným kysličníkom uhličitým – CO2) vytláčaný smerom navonok. Opäť tu zohráva bránica funkciu stláčajúceho piesta. Stena brušná sa hýbe smerom dovnútra – rovnaký pohyb realizuje pupok. Pri maximálnom výdychu sa aktívne zapájajú medzirebrové svaly a svaly steny brušnej. Pričom pomocné dýchacie svaly svojím napätím zabezpečujú fixáciu hrudníka.  Bránica je zároveň jedným z hlavných svalov, ktoré zabezpečujú stabilizáciu celého tela.

Veľmi často sa stretávame s panvou nadmerne klopenou dopredu – to pri nádychu neumožňuje správne reagovať panvovému dnu – čo má za následok zvýšené napätie svalstva okolo chrbtice. Zmeny bývajú štandartne sprevádzané nadmerným zakrivením driekovej chrbtice, oslabením steny brušnej a panvového dna. V tejto situácii sa nemôže správne zapájať ani bránica. Smerom nahor to má za následok oslabenie dolných svalov lopatiek – čo napomáha nadmernému zakriveniu hrudnej chrbtice.

Hrudník si môžeme predstaviť ako pohár uložený hore dnom nad základňou, ktorú tvorí panva. Základňa pohára (uloženého hore dnom) by mala ležať v horizontále. Vtedy je aj bránica v horizontále. Všetky ostatné pozície hrudníka a panvy spôsobujú pri dýchaní problémy.

Prof. Gúth

Svaly – anatomické základy pre školu chrbtice

Svaly pod tvojou kožou realizujú pohyb organizmu tým, že sa dokážu skrátiť. Na svojich koncoch sú pripevnené o kosti, ktoré navzájom približujú. Túto činnosť riadi nervový systém. Svaly, o ktoré sa zaujímame z hľadiska školy chrbtice, nie sú umiestnené len okolo chrbtice, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Sú umiestnené aj na bruchu, trupe a končatinách – proste sú to skoro všetky svaly organizmu. Delení svalov poznáme viacero. Z hľadiska funkčných porúch je najdôležitejšie delenie podľa vzťahu ku statickej záťaži.

Svaly o ktoré sa zaujímame, môžeme rozdeliť na svaly, ktoré zabezpečujú stoj, sed, ľah a pri tejto činnosti sa aktivujú. Sú to tzv. statické svaly.

Určite si bol v Paríži. Na koľkých bodoch stojí Eiffelovka? Na štyroch. Keď človek stojí na jednej nohe – Na koľkých bodoch stojí? …. Na jednom. Skús postaviť pero, s ktorým si práve písal na jeden bod, na špicu! Koľko vydržalo „stáť“ na tomto jednom bode? Sekundu? Ani to nie. A presne tak by to bolo, keby sme nemali statické svaly, tie nám totiž zabezpečujú stoj na jednej, na dvoch končatinách, sed… Statické svaly však majú tendenciu pri dlhodobom alebo krátkodobom opakovanom preťažovaní k nežiaducemu skráteniu. Pod pojmom nadmerné preťažovanie sa myslí napríklad aj dlhodobý sed v škole, v práci, za PC, v aute, v autobuse a pod.

Na druhej strane sú to svaly, ktoré zabezpečujú vôľou ovládané i nečakané pohyby končatín a trupu – tzv. dynamické svaly. Tieto svaly majú naopak tendenciu k ochabnutiu lebo ich organizmus reflexne utlmuje a „nepoužíva“ (presnejšie: používa minimálne a oneskorene).

Tvoje svaly sú vystavené tvojej vôli a zvôli. Si schopný dať im príkaz na rozličné činnosti – aj také, ktoré sú nežiaduce, napr. jednorazové preťaženie alebo dlhodobé preťažovanie nesprávnym sedom, stojom alebo dlhodobo vykonávanou prácou v nevhodnej polohe (práca pri operačnom stole, práca pri sústruhu, sedenie za PC, sedenie v aute) a pod.

Každý sval je uložený vo svojom blanitom, hladkom obale (fascii), ktorý umožňuje svalu pohyb, priamo s ním súvisí a reaguje na činnosť svalu. Keď je sval dlhodobo preťažovaný skrátením, zmenšuje sa aj obal okolo neho. Názorne si to môžeš predstaviť na príklade silonovej sieťky, ktorá sa svojím tvarom a veľkosťou prispôsobí obsahu, ktorý sa v nej nachádza. Obal svalu sa prispôsobí svojím tvarom sile, ktorá na ňu pôsobí. Pokiaľ je táto sila dlhodobá, obal mení štruktúru. Potom sa už nedá ovplyvniť bežnými liečebnými postupmi: klasickou masážou alebo elektroliečbou, ale rehabilitačný pracovník musí použiť špeciálny uvoľňovací fenomén. Takýto úkon sa dá robiť len na špecializovanom rehabilitačnom pracovisku.

Prof. Gúth

Seriál Telerán v Markíze o chrbtici a škole chrbtice s prof. Gúthom

Zoznam epizód Telerána vysielaného v Markíze.

15.1.2016 – onedlho…

5.2.2016 – Keď boľavý chrbát ničí život (Téma dňa)

52a

spustiť video…

52b

spustiť video…

26.2.2016 – Keď boľavý chrbát ničí život (Téma dňa)

262a

spustiť video…

262b

spustiť video…

18.3.2016 – Aby upratovanie neskončilo katastrofou (Téma dňa)

183a

spustiť video… 1. výstup

spustiť video… 2. výstup -pokračovanie

183b

spustiť video…

8.4.2016 – onedlho