Postavenie končatín a trupu
- Noha
– obnovenie vnútornej klenby nohy.
Nácvik tzv. malej nohy – ide vlastne o izolovanú kontrakciu m. quadratus plantae bez pomoci flexorov prstov (prsty sú voľné). S podložkou sa teda dotýkajú päta, vonkajšia hrana nohy a val pod prstami, pretože maximálne nahromadenie mechanoreceptorov je práve v týchto dotykových plochách.
- Koleno
je vo flexii 30 – 60° (podľa stupňa náročnosti), v extrarotácii asi 15°. Tým je zabezpečená stabilita kolenného kĺbu. Každé zaťaženie kĺbu, ktoré vedie k varozite, je ťažko zvládnuteľné, pretože laterálne aktívne stabilizačné sily sú slabé. Naopak, každé zaťaženie kolenného kĺbu, ktoré vedie k valgozite, je ľahšie zvládnuteľné, pretože skupina pes anserinus (m. gracilis, m. sartorius, m. semitendinosus) je silná.
- Trup
Postavenie trupu nie je fixné. Závisí od konštitúcie pacienta. Dôležité je, aby bolo dobré a pevné postavenie jednotky noha – členok – koleno a pokiaľ je to možné, dodržané prirodzené zakrivenie chrbtice v sagitálnej rovine.
Postup cvičenia
- a) Nácvik „malej nohy“ v sede.
- b) Zaujmeme vzpriamený postoj, nohy rozkročené, chodidlá na šírku bedrových kĺbov. Vytvorenie „malej nohy“.
- c) Napriamené telo (trup a DK súčasne) predsúvame vpred o 5 – 10 cm v trvaní 10 sekúnd. Po uplynutí uvedeného času sa vraciame späť do vzpriameného postoja. Cvik sa opakuje aspoň 5-krát.
- d) Kolená sú v miernej flexi a tlačené do strán. Zopakujeme postup popísaný v bode c.
- e) Cvičenie postupne sťažujeme nasledovným spôsobom:
– sagitálna os tela je v krokovom postavení,
– postoj na jednej nohe,
– prechod na nestabilné plochy (matrac, prípadne vankúš),
– cvičenie na nestabilných plochách,
– naskakovanie na nestabilné plochy – oboma nohami alebo jednou nohou.
Zvládnutie opísaných cvičení nie je problematické pri viacnásobnom opakovaní. Postupne dochádza k zautomatizovaniu pohybu (vybudovaniu pohybových stereotypov). Aby boli čo najoptimálnejšie, je pri nácviku dôležité maximálne sústredenie sa na dané cvičenie.
Opakovaním pohybu sa riadenie presúva do podkôrových centier a tým sa zabraňuje únave mozgovej kôry.
Proprioceptívne cvičenie prispieva k udržiavaniu rovnovážneho stavu, a teda k dokonalej súhre celého pohybového systému.
prof. Gúth